Náboženské pomery

V stredoveku obyvatelia Hencoviec boli rímskokatolíckeho náboženstva. V 16. storočí tunajšie obyvateľstvo pod vplyvom svojich zemepánov prestúpilo na protestantskú vieru a dedina patrila medzi fílie vranovskej farnosti. V 17. storočí miestni veriaci postavili vlastný neveľký kamenný kostol, ktorý viackrát prešiel z rúk protestantov katolíkom a naopak. V prvej polovici 18. storočia je táto cirkevná stavba v písomnostiach uvádzaná ako schátraná a nepoužívaná. V druhej polovici 18. storočia Hencovčania rímskokatolíckeho vierovyznania vybudovali filiálny barokový kostol zasvätený sv. Ladislavovi kráľovi (kostol nemal vežu). Kostol veľmi poškodený zemetrasením definitívne doslúžil v medzivojnovom období. V roku 1928 veriaci dokončili nový kostol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. V roku 1944 tento sakrálny objekt vyhodilo do povetria ustupujúce nemecké vojsko. V rokoch 1958-1969 vybudovali v Hencovciach nový kostol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu (v roku 1996 kostol zrekonštruovali).

Od roku 1992 sú Hencovce samostatnou rímskokatolíckou farnosťou, ktorá má filiálky Kučín a Kladzany. Vo funkcii jej správcu pôsobí Mgr. Marcel Štalmach. Začiatkom 90.rokov minulého storočia v sídle farnosti postavili novú farskú budovu.

Gréckokatolíci sa do dediny prisťahovali v 18. storočí zo severných okresov Zemplínskej stolice. Okrem krátkeho obdobia v minulosti tunajší gréckokatolíci patrili do gréckokatolíckej farnosti so sídlom v Sedliskách.

Dom smútku:

Miestny evanjelici a.v. (luteráni) od roku 1805 patria pod farnosť so sídlom v Kladzanoch. V roku 2006 sa miestni evanjelici a.v. po dlhých storočiach dočkali svojho vlastného kostola.

Od 18. storočia v Hencovciach žila i pomerne početná komunita obyvateľov židovského pôvodu s vlastnou už zaniknutou modlitebňou.

Na základe výsledkov posledného sčítania z roku 2001 v Hencovciach je zrejmá prevaha obyvateľstva slovenskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania.